Globálny pakt OSN o migrácii. Schváliť, či neschváliť?

Globálny pakt OSN o migrácii. Schváliť, či neschváliť?

Ani mne sa veľmi nepáči. Aj ja si myslím, že by som napísal lepší. Aj mne sa na prvý pohľad zdá, že je naklonený na jednu stranu – na stranu utečencov a emigrantov. Aj mne sa zdá, že prináša – ako sa vyjadril jeden môj estónsky priateľ – infláciu práv a zabúda na povinnosti. Povinnosti tých, ktorí utekajú, alebo odchádzajú, ako aj povinnosti krajín ich povôdu, či tranzitu. Aj mne sa zdá, že sa vyhýba uviesť, že absorbčná kapacita Západu prijať žiadateľov o azyl a záujemcov žiť a pracovať na Západe je limitovaná. Napriek tomu by som tento dokument podpísal. Reč je o Globálnom rámci OSN pre migráciu.

Podpísal by som túto dohodu preto, lebo potrebujeme pracovať spoločne: krajiny, ktoré emigráciu „produkujú”, krajiny, ktoré prechod migrantov umožňujú, ako aj my, krajiny, do ktorých migranti smerujú. Od Globálneho rámca odstupujú alebo s ním nesúhlasia predovšetkým krajiny Západu: USA, Austrália, Rakúsko, Poľsko, Česko…

Vidím v tom paradox. Prečo? Pretože globálnu spoluprácu a spoločný postup v oblasti migrácie potrebujeme najviac my – krajiny Západu. Krajiny, v ktorých chce žiť drvivá väčšina emigrantov. Prečo si myslím, že túto dohodu potrebuje najmä EÚ a ostatné krajiny Západu?

Migrácia je nielen veľký, ale aj zložitý, komplexný problém. Jeho integrálnou súčasťou je readmisia, teda navracanie tých žiadateľov o azyl alebo pobyt v krajine, ktorým boli tieto žiadosti odopreté. Problém je v tom, že táto readmisia prakticky vôbec nefunguje. Najmä preto, že chýbajú príslušné readmisné dohody. A tam, kde aj takéto dohody jestvujú, sa buď vôbec nerešpektujú alebo rešpektujú veľmi obmedzene.

Aj preto ľudí, ktorí sa na Západ dostali, ale nespĺňajú podmienky pre udelenie azylu, alebo nedostali povolenie na pobyt, nedokážeme do krajín ich pôvodu vracať. Aj preto apetít utekať na Západ pretrváva. Problém je tiež v tom, že mnoho krajín pôvodu, ako aj tranzitných krajín má problém nielen s readmisiou, ale aj s migráciou ako takou.

Buď základný dokument, ktorý by mal migráciu riadiť – Medzinárodný dohovor o migrácii (ďalej len Dohovor) – vôbec nepodpísali, alebo tento Dohovor nepremietli do vnútroštátnej legislatívy, alebo nezriadili inštitúcie, ktoré zabezpečujú implementáciu tejto legislatívy. Mnoho krajín teda tento Dohovor vôbec nevykonáva. Preto ľudia svoje krajiny neraz opúšťajú bez základných informácií, preto je tranzit týmto ľuďom mnohými krajinami mohutne tolerovaný.

Ak teda potrebujeme vybudovať okolo Západu nejaký ochranný val, tak je to val legislatívny. Potrebujeme dosiahnuť, aby čo najviac krajín nášho západného susedstva aplikovalo a účinne vykonávalo legislatívu, ktorá je potrebná pre efektívne a spravodlivé vykonávanie (riadenie) emigrácie. Chrániac ľudské práva utečencov, ale zároveň rešpektujúc možnosti Západu.

Stavať ploty okolo našich krajín bez toho, žeby jestvoval takýto „legislatívny plot”, je nielen hlúpe, ale bude aj úplne neúčinné. Lebo aj keď postavíme betónový múr vysoký 10 metrov, vždy sa nájde rebrík, vysoký 11 metrov. A čo urobíme s človekom, ktorý na ten múr vylezie?

Populisti, ktorí vykrikujú, že chránia svoj národ, a preto treba Globálny rámec OSN pre migráciu pochovať, idú vyslovene proti skutočným záujmom svojich občanov a svojich občanov poškodzujú. Áno, Globálny rámec vyvíja tlak predovšetkým na tie krajiny, ktorých migrácia netrápi, ktorých nepoškodzuje, ktoré ju ako problém nepociťujú. Práve tieto krajiny je treba vtiahnuť do efektívnej spolupráce.

Zdravý rozum ľahko pochopí, že ich do takejto spolupráce vtiahneme omnoho skôr a lepšie, účinnejsie, ak budeme postupovať spoločne, nie jednotlivo.

Mikuláš Dzurinda
prezident IPR

Celý príspevok Mikuláša Dzurindu je uverejnený aj na aktuality.sk