Mikuláš Dzurinda sa dnes prihovoril delegátom Teologickej konferencie

Mikuláš Dzurinda sa dnes prihovoril delegátom Teologickej konferencie

Konferencia sa koná pod záštitou Evanjelickej cirkvi na Slovensku, pri príležitosti pripomenutia si 500. výročia od začiatkov reformácie. Nižšie je znenie jeho príhovoru na tému: Vzťah štátu a cirkvi.

Vážení páni biskupi, vážení prítomní,

takéto sympózium dáva dobrú príležitosť sa poohliadnuť do minulosti. Keďže nie som historikom, a dôkladne nepoznám históriu, aj tak by som sa rád poohliadol po najmodernejších dejinách Slovenska, teda po roku 1989.

Ten, kto chce vidieť, tak uvidí nielen automobilku v Trnave a ďalšie investície, ktoré k nám prišli, ale uvidí aj to, že sa nám za toto obdobie podarilo veľa vecí vo vzťahoch. Medzi štátom a cirkvami, ba aj medzi cirkvami navzájom. Podarilo sa nám usporiadať vzťahy medzi pravoslávnymi a gréckokatolíkmi, podarilo sa nám odškodnenie židovskej náboženskej obce, uzatvoriť Základnú zmluvu s Vatikánom, Zmluvu s náboženskými cirkvami. Zvládli sme reštitúcie cirkevného majetku, sú to skvelé výsledky, ktoré sa premietli do slobodného a smelého účinkovania cirkví na Slovensku, ktoré sú aktívne nielen v duchovnej službe, ale aj v školstve, zdravotníctve, či v sociálnej oblasti. Myslím, že sa nám podarilo založiť správny a perspektívny vzťah medzi štátom a cirkvami. Je to vzťah partnerský, nezávislý ale aj vzájomne sa ovplyvňujúci.

Človek je živý nielen hmotou, ale aj duchom. Mal by byť dobre vzdelaný, ale aj dobrý, s dobrým charakterom. Aj preto, pretože v súčasnosti čelíme mnohým výzvam. A tieto výzvy si žiadajú jasné, udržateľné, ale aj pred svedomím obhájiteľné postoje. Či už sú to výzvy ekonomické ako v prípade Grécka, či výzva bezpečnostná predovšetkým v prípade nášho suseda Ukrajiny, ale aj tak akútne sociálno – kultúrne výzvy akými bezpochyby sú najnovšie udalosti spojené s mohutnou vlnou utečencov.

Ako s atak pozerám na všetky tieto výzvy, nadobúdam pocit, že sme v Európe rezignovali na hodnoty. V prvom rade si musíme túto otázku vyriešiť – či je tomu naozaj tak, alebo nie. A tu vidím veľkú úlohu a príležitosť pre cirkev. Pretože, Európska kultúra a európske civilizačné hodnoty sú hodnotami , ktoré vychádzajú z kresťanských základov.

Kto iný by mal byť preto strážcom hodnôt, ak nie cirkev? A preto by som vás chcel povzbudiť, ale aj vám povedať moje osobné očakávanie, a to je: aby vás bolo počuť viac a oveľa smelšie.

Kto iný by mal mať „mandát“ na konfrontáciu rozhodnutí, prijímaných vládami a úradmi s touto hodnotovou škálou, ak nie cirkev?

Zvlášť dnes, kedy máme v hodnotách často chaos. Keď nás občas najmocnejší presviedčajú, že solidarita je to, keď chudoba dopláca bohatému na udržiavanie si sociálneho statusu…

Zvlášť dnes, keď strácame odvahu pozrieť sa pravde do očí. Napríklad, že starneme a vymierame. Dlho sme žili v ilúzii, že to zvládneme riedenou migráciou. Tá sa nám akosi vymkla spod kontroly. Strácame pud sebazáchovy, podliehame multikultúre a nemáme odvahu postaviť sa zlu akými bezpochyby dnes je vyčíňanie islamského štátu, či ďalších teroristických skupín.

Je preto najvyšší čas, aby sme sa vrátili v každodennom živote i v politickej praxi ku koreňom našej európskej kultúry. Ku koreňom židovsko – kresťanskej kultúry. Aby sme sa nehanbili, ani nebáli sa k týmto koreňom prihlásiť. Keď turecký prezident povie, že Európa chce byť baštou kresťanstva, odpovedzme. Odpovedzme pokojne, ale jasne: Áno. Čo na druhej strane nebude znamenať, že sme uzavretí, či xenofóbni.

Cirkvi by mali byť hlasom svedomia. Mali by pomáhať politike, aby bola bdelá na nebezpečenstvá, múdra a zodpovedná pri prijímaní rozhodnutí, aby bola odvážna. Cirkvi by mali apelovať na politikov, aby v prvom rade robili to, čo robiť treba. A až potom aby mysleli na voľby. Niekedy, nevieme čo treba robiť. Potom treba počúvať svedomie. Cirkvi by mali pomáhať ľuďom aj politikom, aby ich svedomie rástlo.

Ako napísal bývalý pápež Benedikt 16,. v Európe je v posledných dvoch desaťročiach kresťanská kultúra v symbióze s modernou sekulárnou kultúrou. Táto symbióza je možná práve preto, že dnešný humanizmus vzišiel z kresťanstva. Spoločnou výzvou pre cirkvi a kresťanskodemokratických politikov je zostať otvorenými k vývoju v spoločnosti. A naďalej znovu objavovať kresťanské hodnoty. Hodnoty, akou je ľudská dôstojnosť, sloboda a zodpovednosť, rovnosť a spravodlivosť, solidarita a subsidiarita zostávajú hodnotami, ktoré môžu a mali byť hodnotami pre politiku na Slovensku a v celej Európe.

 

20150917_103828

Najnovšie príspevky