/Mikuláš Dzurinda, mikulasdzurinda.blog.sme.sk, 24.9.2013/
Je to pochopiteľné. Rokovalo sa totiž najmä o Ukrajine a o križovatke, ktorá je pre Ukrajinu, i celú Európu nielen historická, ale aj veľmi vážna. O dva mesiace sa totiž vo Vilniuse bude rozhodovať o tom, či EÚ podpíše s Ukrajinou Asociačnú dohodu, teda zmluvu o pridružení Ukrajiny k EÚ. A tiež dohodu o voľnom obchode. Inými slovami, EÚ sa rozhodne, či dovolí Ukrajine nastúpiť na cestu do európskych štruktúr.
V čom je problém? Problém je v tom, v čom bol aj u nás v prvej polovici 90-ych rokov. Ukrajina doposiaľ nespĺňa požiadavky, štandardy, kladené na krajinu, ktorá chce vstúpiť do EÚ. Najväčším problémom je väznenie bývalej premiérky Tymošenkovej kvôli zmluve o dodávkach plynu z Ruska, ktorú Tymošenková podpísala po tom, keď Rusko začiatkom roku 2009 zastavilo dodávky plynu na Ukrajinu, čo robilo veľké problémy aj nám. Súčasné politické vedenie Ukrajiny vyčítalo Tymošenkovej, že vyjednala a podpísala sa pod veľmi vysoké ceny plynu.
Na Jalte sa od štvrtka do nedele minulého týždňa zišlo asi 250 predstaviteľov z politického sveta, aby hľadali odpovede na výzvy, ktorým čelí Ukrajina, Európa ale aj Blízky východ. Bolo veľmi pôsobivé, ale aj emotívne vidieť v miestnosti, kde vo februári 1945 Churchill, Roosevelt a Stalin takpovediac, delili svet, ich „nástupcov“: bývalého britského premiéra Tonyho Blaira, bývalého prezidenta USA Billa Clintona a súčasného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. Aj keď téma bola, samozrejme, iná, ako v tom 45-om…:-)
Debaty boli zaujímavé a inšpiratívne. Prezident Janukovyč čelil otázke, ktorá sa očakávala a ktorá doposiaľ bráni EÚ povedať Ukrajine jasné ÁNO jej integračným ašpiráciám: Prečo Ukrajina uplatňuje selektívnu justíciu, prečo vo väzení končia iba predstavitelia predchádzajúcej vlády? A vlastne prečo je väznená Júlia Tymošenková? Prezident Janukovyč argumentoval známym, a teda tiež očakávaným spôsobom: „Ukrajina platí Rusku najvyššie ceny za plyn na svete. A zjednala to práve Tymošenková.“ Na to hneď bleskurýchle a veľmi zaujímavo reagovala prezidentka Litvy Dalia Grybauskaite. Opýtala sa ukrajinského partnera, koľko konkrétne platí Ukrajina za ruský plyn. Z priamej diskusie oboch prezidentov vyplynulo, že Litva platí za dodávky ruského plynu ešte viac, ako Ukrajina. Že teda na tvorbu ceny plynu, dodávaného z Ruska, vplývajú rôzne, podľa všetkého aj geopolitické faktory. Ako zvýraznila litovská prezidentka, Litva platí za plyn viac ako Ukrajina a pritom Litva nemá „svoju Tymošenkovú“…
V sále sa rozhostilo hlboké ticho. Dôsledok sily argumentu. Ale aj poznania, že je veľkým problémom, keď v demokratickej spoločnosti chce jedna politická garnitúra kriminalizovať politické rozhodnutia inej politickej garnitúry. Pokiaľ tieto rozhodnutia neboli sprevádzané, pochopiteľne, korupciou. Korupciu však musia preukázať orgány, nezávislé na politickej moci. Politické omyly, či zlé politické rozhodnutia môže v demokratickej krajine vyhodnotiť len občan. Vo voľbách. Zodpovednosťou vládnucej politickej garnitúry je to, aby krajina mala dobré antikorupčné zákony a dobré (nielen nezávislé) FUNGUJÚCE inštitúcie: políciu, prokuratúru a súdy.
Verím, že racionálne argumenty povedú kroky všetkých kompetentných tak, aby EÚ mohla v novembri zmluvu o pridružení Ukrajiny k EÚ podpísať. Slovensko by k tomu malo výrazne prispieť. Integrácia Ukrajiny do EÚ by mala byť naším strategickým záujmom. Keď prebiehal proces integrácie Slovenska do EÚ, profitovali sme a profitujeme z toho dodnes nielen my, ale aj priľahlé regióny bohatého Rakúska: Burgenland a Dolné Rakúsko. Integrácia Ukrajiny do EÚ je teda šancou nielen pre Ukrajinu, pre Zakarpatsko, ale aj pre Slovensko. A nielen východné.
Uverejnené aj na: http://mikulasdzurinda.blog.sme.sk/c/338223/Na-Jalte-opat-britsky-premier-a-americky-prezident-Rusky-chybal.html