Ivan Mikloš, blog.etrend.sk, 04.12.2014

Agentúra Reuters publikovala minulý týždeň zaujímavý článok o ukrajinskom oligarchovi Dmitrijovi Firtašovi. Článok je zaujímavý najmä preto, že ide o vierohodný a nespochybniteľný dôkaz o tom, ako Putinov režim zneužíva Gazprom (a iné štátne ruské podniky) na korupciu a aj na ovplyvňovanie politiky a politikov v zahraničí. Vierohodnosť článku spočíva v tom, že je založený nie na dohadoch a odhadoch, ale na oficiálnych údajoch z ruských, ukrajinských a cyperských colných a finančných výkazov a štatistík.

Firtaš zbohatol v rokoch 2004 – 2008, kedy viedol a spolu s Gazpromom spoluvlastnil firmu RosUkrEnergo (RUE). Táto firma bola čistým sprostredkovateľom, lacno, hlboko pod trhové ceny, nakupovala plyn od Gazporomu a drahšie ho predávala na Ukrajine (štátnemu Naftogazu), ale aj v Európe. Len za rok 2007 mala čistý zisk 795 mil. dolárov. Keď sa Júlia Tymošenková stala v roku 2008 premiérkou, tento biznis zrušila. Ale Firtaš bol už mocným oligarchom a v prezidentských voľbách 2010 silno podporoval Tymošenkovej protikandidáta Janukoviča, ktorý aj tesne zvíťazil. Tymošenkovú zavreli do väzenia a biznis sa znovu rozbehol.

Na Cypre založil Firtaš firmy, ktorým Gazprombanka v priebehu necelého roka poskytla úvery vo výške 11,1 mld. dolárov. Firtaš ich okrem iných investícií použil najmä na kúpu troch najväčších ukrajinských podnikov na výrobu umelých hnojív a prístavu, z ktorého sa tieto umelé hnojivá vyvážajú. Dôležitý detail je, že výroba umelých hnojív je vysoko náročná na spotrebu zemného plynu.

Takže teraz potreboval plyn. V januári 2011 podpísal zmluvu s Gazpromom, ktorú podpísalo aj nové, Janukovičom dosadené vedenie ukrajinského štátneho Naftogazu, ktorý mal dovtedy (od roku 2008) exkluzívne právo na dovoz plynu z Ruska. Novinári z Reuters zistili, že podľa ruských colných záznamov nakupoval Firtaš cez svoje cyperské firmy od Gazpromu 1000 m3 plynu za 230 dolárov v roku 2012 a za 267 dolárov v roku 2013. Následne plyn predával za trhové ceny nielen iným odberateľom, ale aj vlastným podnikom na výrobu umelých hnojív. Tie napríklad zaplatili za 1000 m3 plynu 430 dolárov. Len za dva roky (2012, 2013) zarobili Firtašove offshorové firmy 3,7 mld. dolárov. Samozrejme, zarobili na úkor štátneho Gazpromu, teda na účet ruských občanov, a to hneď dvakrát. Raz prerobil štát ako akcionár, keďže jeho zisk bol len z titulu týchto transakcií o niekoľko miliárd dolárov nižší a po druhé prerobil štát na nižších daňových príjmoch od Gazpromu.

Vráťme sa teraz k politike a geopolitike.

Viacerí analytici tvrdia, že bez Firtašovej masívnej podpory by sa Janukovičovi nepodarilo tesne zvíťaziť nad Tymošenkovou v prezidentských voľbách v roku 2010. Dnes je pritom evidentné, že Janukovič sa ako prezident nesprával v súlade s ukrajinskými národnými záujmami, ale že bol skorumpovaným vykonávateľom záujmov Putinovho Ruska. Presne tak aj skončil, pred hnevom ukrajinského národa sa musel ukryť v Rusku.

Tento príbeh však nie je len o Ukrajine a o Rusku. Je totiž o tom, aké metódy je schopný Putin používať, a aké nepochybne aj používa nielen na Ukrajine, ale aj inde. O čo menšie zábrany a škrupule má, o čo viac je schopný a ochotný korumpovať a manipulovať aj v zahraničí bez ohľadu na dôsledky pre vlastných občanov, o to ostražitejší by sme mali byť voči každému politikovi, ktorý sa snaží oslabovať zásadný postoj EÚ voči Putinovej agresívnej politike. Netvrdím, že Zeman, Orbán, alebo Fico sú jeho agentmi, alebo že oni, alebo ich mecenáši sú, alebo boli motivovaní a podporovaní podobne ako Firtaš a Janukovič. V zásade však platí, že ak by boli, nesprávali by sa inak, ako sa správajú. A to je vážna vec.

P.S. Celkom poučná a pikantná je aj terajšia situácie Dmitrija Firtaša. Z Ukrajiny ušiel do Rakúska, kde bol na žiadosť amerických úradov v marci tohto roka zatknutý pre podozrenie z korupcie pri jeho aktivitách v Indii. Firtaš obvinenia odmietol a na kauciu 155 mil. dolárov bol prepustený. Zaujímavé je, že napriek miliardovým ziskom si na kauciu musel požičať od ruského miliardára Vasilia Anisimova, ktorý je okrem iného aj šéfom ruskej džudistickej federácie, obľúbeného to športu Vladimíra Putina. Takže nakoniec nie je isté, či Firtaš nie je len bielym koňom, ktorý mal okrem podpory ruského trójskeho koňa Janukoviča za úlohu kryť zisky niekoho iného.

Uverejnené aj na: http://blog.etrend.sk/ivan-miklos/o-bielych-a-trjskych-konoch.html