DEBATA SO ŠTUDENTMI NA SPIŠI
Posledný februárový týždeň absolvoval Inštitút pre politiku a reformy výjazd do Spišského regiónu, ktorý bol ďalšou zastávkou na ceste po Slovensku s občiansko-vzdelávacím projektom, realizovaným v spolupráci s Nadáciou Konrada Adenauera v Bratislave, ktorého cieľom je cez organizovanie debát so študentami zvyšovať povedomie nielen o Európskej únii, ale aj o blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu, či povzbudiť mladých k aktívnej účasti na voľbách a občianskej participácii.
Vrámci návštevy Spiša, v termíne 26. -27. február 2019, zorganizoval Inštitút štyri stretnutia so študentami v troch mestách – v Levoči, Kežmarku a Poprade. Okrem Mikuláša Dzurindu sa výjazdu zúčastnili aj Miriam Lexmann, riaditeľka Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu a Milan Hort, spolupracovník IPR a bývalý podpredseda NR SR.
Prvou zastávkou výjazdu bolo Gymnázium Jána Francisciho-Rimavského v Levoči, na pôde ktorého sa zišli študenti nielen tohto Gymnázia, ale aj študenti z Gymnázia sv. Františka Assiského, Strednej odbornej školy pedagogickej a Strednej zdravotníckej školy Štefana Kluberta. Dovedna tak vytvorili skupinu okolo 140 žiakov.
Prednáška a následná debata sa niesli v duchu toho prečo má stále význam sa o Európe rozprávať. Európa, hoci má svoje ťažkosti tak je ako rodina – so svojimi problémami, ale vnútri ktorej by mala existovať snaha dosahovať kompromisy a nachádzať spoločné riešenia. “Našim hlasom by sme mali prispievať k tomu, aby sa nechvela tak, ako sa chveje teraz” povedala na adresu EÚ Miriam Lexmann.
Azda najsilnejší odkaz pre študentov zaznel z úst Mikuláša Dzurindu keď povedal: “Vo voľbách má aj hlas premiéra aj váš hlas takú istú váhu.”
Pomerne živá debata trvala 2 hodiny a niektorí žiaci a učitelia sa osmelili pokračovať aj medzi štyrmi očami v neformálnych rozhovoroch po skončení oficálneho stretnutia.
Žiakov na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku, ktoré Inštitút navštívil v rovnaký deň, zaujímalo napríklad to, či nie je 18 rokov príliš málo na volebné právo. Pri porovnávaní konkrétnych príkladov z rôznych krajín jednotliví spíkri síce nedospeli k jednoznačnej odpovedi, ale skôr než vek vnímali ako problém mladých ľudí motivovať k tomu sa zodvihnúť, byť aktívni a znášať spoluzodpovednosť. Ako Mikuláš Dzurinda povedal:“Rakovinou politiky je povedať, alebo si myslieť, že všetci sú rovnakí. Zúčastňovať sa na verejnom priestore. O tom sú voľby. Demokracia znamená slobou a zodpovednosť. Preto by nám na nej malo záležať. Sloboda nie je dar nám daný a večný. Sloboda bez zodpovednosti je dezilúzia.”
Rozprávalo sa aj o tom, že tým úspešným európskym príbehom akoby stratili európski demokrati motiváciu, či víziu. Že svet je krehký a omnoho zraniteľnejší, než je naša fantázia. A preto, každé naše rozhodnutie môže mať ďalekosiahle dôsledky, že často máme pocit, že náš problém za nás niekto vyrieši. “Stabilita je krehká, žiaden vladár nemá takú moc, aby povedal, že niečo vyrieši naveky. To je zlá správa pre tých, čo chcú byť leniví a dobrá správa pre tých, čo sú aktívni.”
Niektorí zo študentov však mali pocit, že Slovensko zaostáva v informovanosti o voľbách do Európskeho parlamentu. Mikuláš Dzurinda na to reagoval tým, že problém nevidí v transparentnosti, ako skôr v pretlaku informácií, dezinformácií a snahe nachádzať algorytmus ako sa v nich orientovať. Ako sa rečníci zhodli, to najťažšie je rozoznávať fakt od komentára, rozoznávať fakt od názoru. “Na to, aby sme si urobili vlastný názor sa treba namáhať.” Počas debaty ďalej vyvstala problematika komunikácie s rovesníkmi a procesu rozhodovania sa.
Miriam Lexmann apelovala na študentov ako mladých ľudí, ktorí sú práve tí, ktorí si môžu povedať, aká krajina Slovensko bude. Na príklade referenda vo Veľkej Británii ilustrovala, aké dôsledky môže nečinnosť mladých mať: “Jedno referendum. Taký krehký náš svet je, že zopár demagógov je schopných presadiť sa a keď ľudia nejdú voliť, môže nastať katastrofa.
V neposlednom rade sa žiaci zaujímali aj o životné prostredie. Práve oblasť výskumu považuje Miriam Lexmann za priestor, kde keď sa spoja európske peniaze, výskum môže napredovať míľovými krokmi. A ako sa ukazuje aj v tomto prípade:“vo výzvach dnešnej doby nám EÚ poskytuje veľké výhody. A na to, aby sme ich vedeli využívať a ovplyvňovať musíme byť aktívnou súčasťou Európy,” dodala.
Druhý deň sa na Spiši začal rannou debatou v Poprade so žiakmi Gymnázia na Kukučínovej ul., ktorých najviac zaujímala téma spoločnej obrany. Otázka jedného zo študentov, či by mala európska obrana nahradiť NATO, rozvírila debatu o jednej z najdôležitejších výziev dneška pre Európu – európskej armáde. Zazneli názory, že treba Európu brániť, ale nie zamykať. Že našim cieľom by mala byť udržateľná imigrácia bez vytvárania tzv. “no-go zones”: “Proces migrácie by mal byť regulovaný a pod kontrolou” povedal Mikuláš Dzurinda. Prednášajúci sa zhodli, že treba brániť spoločné európske hodnoty a to sa nedá robiť inak, než cez aktívnu participáciu na správe vecí verejných.
Druhá debata v Poprade sa z kapacitných dôvodov uskutočnila v priestoroch veľkej zasadačky Mestského úradu Poprad, na ktorej sa zúčastnili žiaci Spojenej školy na Ul. Dominika Tatarku a celkom živo a uvoľnene sa diskutovalo nielen o problematike migrácie, Brexitu, situácii v Maďarsku a Poľsku, či schyľovaniu v Európe k vojne, ale aj o uplatnení na trhu práce, (ne)potrebe vášne v politike, maratónoch, či Mikulášovi Dzurindovi vysoká politika nechýba a prečo ho zaujíma občianske vzdelávanie.
Dvojdňový pobyt so žiakmi zo Spiša spájala asi tá najťažšia otázka “Ako sa rozhodnúť ako voliť?”
Mikuláš Dzurinda na ňu odpovedal takto:
“Otázka ako voliť je asi jedna z tých najťažších, ale dobrá cesta, ktorou sa vydať je metóda kritického myslenia, ktorú si zdokonaľujete aj na školskej pôde. Mali by sme sa ponamáhať, mali by sme byť vnútorne tak silní, aby sme si druhé názory vypočuli. Aj toho čo tvrdí biele, aj toho čo hovorí čierne. Pointa je kriticky myslieť. To vás google nenaučí.”
