BRATISLAVA – Hoci sa dvojnásobný premiér a niekdajší minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda drží svojho sľubu, že k domácej politike sa už nebude vyjadrovať, iné je to v prípade otázok ohľadne aktuálneho diania na Ukrajine. Na neformálnej besede Inštitútu pre politické reformy mu robil garde jeho dlhoročný politický “sparingpartner” Ivan Mikloš.
Obaja totiž už niekoľko mesiacov fungujú aj ako poradcovia vlády v Kyjeve. Dzurinda netají, že to je poriadne ťažká úloha. Ako totiž hovorí, Ukrajina patrí medzi výzvy, s ktorými ešte nebol konfrontovaný.
“Ukrajina totiž môže mať dopad na celosvetovú bezpečnosť. Aj keď ani hýbať so Slovenskom na konci 90. rokoch nebolo celkom jednoduché,” neodpustil si jemnú paralelu s dobou nedávno minulou.
Expremiér tak nahral na smeč práve Miklošovi. Bývalý minister financií podotkol, že náš východný sused je dnes tam, “kde by bolo Slovensko, keby tu od 90. rokoch vládol len Mečiar a Fico”.
“Posledných 25 rokov sa na Ukrajine nerobili politické ani ekonomické reformy. Zajali ju oligarchovia,” skonštatoval Mikloš.
Práve boj s miestnymi oligarchami, ktorí majú často dobré väzby skôr na Moskvu, než na súčasnú vládnu garnitúru v Kyjeve, považuje Dzurinda za jednu z hlavných oblastí, na ktorú by mal nielen premiér Arsenij Jaceňuk sústrediť zvýšenú pozornosť.
Slabosti Západu
A hoci Dzurinda varuje, že to, ako sa skončí ukrajinský príbeh, závisí predovšetkým od samotných Ukrajincov a ich politikov, varuje aj pred slabosťou Západu. Tá by mohla mať pre históriu značné následky.
“Budeme slabí vtedy, keď opustíme politiku sankcií skôr, než Ukrajina získa kontrolu nad svojou východnou hranicou. Budeme slabí, ak nevyhovieme žiadosti Kyjeva o modernizáciu ozbrojených síl. A budeme slabí, keď nepovieme jasne, že keď Ukrajina bude plniť podmienky členstva, dvere do NATO aj Európskej únie sú otvorené,” vyhlásil niekdajší premiér Slovenska.
Dzurinda bude radiť Porošenkovi. Vybral si ho do tímu ako experta na reformy
Zároveň dodáva, že ak má zavládnuť pokoj, Moskva musí súhlasiť s kontrolou rusko-ukrajinskej hranice. “To je podmienka, z ktorej sa ustúpiť nedá,” reagoval rezolútne.
Podľa neho totiž nie je možné tolerovať, aby sa cez túto “hranicu ´lifrovali´ nielen samopaly, granáty, ale aj tanky, protilietadlové strely a iná ťažká vojenská technika. Tá hranica musí byť pod dozorom medzinárodných síl,” zopakoval.
Chýbajúci “drive”
Na druhej strane však na väčšiu aktivitu vyzval aj vládu v Kyjeve. Ako totiž priznal, chýba tam “drive”.
“Ivan Mikloš mi minule povedal, že Verchovnou radou prechádza len 44 percent reformných zákonov. Ja si neviem predstaviť, že by mi neprešli čo i len tri návrhy zákonov. To aj Migaš musel byť v pozore, keď išlo do tuhého,” zaspomínal si Dzurinda na dni svojej najväčšej slávy.
Ivan Mikloš je napriek tomu ale presvedčený, že Ukrajina má potenciál. “Keď sa bavím so zahraničiarmi, ktorí tam žijú už nejaký čas, hovoria, že tí ľudia sú rovnakí ako u nás či v Amerike. Napriek tomu je táto krajina niekde úplne inde,” pripomenul smutne.
Ožije Osmanská ríša?
Dzurinda zároveň do Moskvy odkázal, že Západ nie je jeho nepriateľ. A to napriek tomu, že z Kremľa sa čoraz častejšie ozýva rétorika nie nepodobná tej z čias studenej vojny.
Hrozba pre Rusko sa podľa expremiéra nachádza však niekde inde.
Ivan Mikloš má novú prácu v zahraničí: Pozrite sa, čo robí
“Keď pozerám ako ožíva Turecko, Osmanská ríša a z druhej strany by som si uvedomoval ten ´zlý, zahnívajúci´ Západ, nie som si istý, či by som dobre spával. Prečo má byť Západ animozitou číslo jedna pre Rusko? Ja by som vnímal globálne hrozby možno inde,” uzavrel Dzurinda.