Zatiaľ čo sa svetové médiá sústredia na obchodnú vojnu medzi Čínou a USA či Brexit, Európa by sa mala zamyslieť nad tým čo majú tieto dve témy spoločné. Na jednej strane stojí rastúca rivalita medzi dvoma super veľmocami, zatiaľ čo Brexit poukazuje na význam Európskej únie ako medzinárodného hráča. Nech sa obchodná vojna skončí akokoľvek, devízou menších krajín naďalej ostáva ich členstvo v EÚ, ktoré ako jediné dokáže efektívne adresovať ich obavy i záujmy ku vzťahu s Čínou. Ako by sa teda malo Slovensko zachovať k možnostiam ktoré ponúka Čína v rámci svojej iniciatívy Novej hodvábnej cesty (Belt and Road Initiative, BRI)?
Napriek svojmu zavádzajúcemu názvu, BRI nie je o vybudovaní jasne definovanej cesty alebo námornej trasy. Kľúčovým termínom v rámci BRI je konektivita v rámci dvoch okrajov euroázijského kontinentu, čo jasne poukazuje na význam Európy a Európskej únie. EÚ však venuje veľkú pozornosť otázkam udržateľnosti iniciatívy, možnosti zapojenia európskych firiem a geopolitickým dopadom na jednotu EÚ a vzťahom s krajinami v európskom susedstve.
Zatiaľ čo Slovensko ani zďaleka nepatrí medzi čínske zahraničnopolitické priority, je jedným z mnohých štátov, ktoré sú nejakým spôsobom zapojené do iniciatívy BRI. V rámci strednej a východnej Európy sa Slovensko taktiež podieľa na rozvíjaní vzťahov s Čínou participáciou na platforme 16+1 ktorá združuje 16 štátov z tohto regiónu a Čínu. Čína vo všeobecnosti a BRI konkrétne ponúkajú určité pozitíva pre Slovensko, či už ekonomického, spoločenského, alebo politického charakteru. Avšak preto, aby sa Slovensku podarilo z tejto iniciatívy profitovať a minimalizovať potenciálne negatíva, musí vyvinúť určitú špecifickú aktivitu. Zdržanie sa kritiky Číny a pasívne vyčkávanie nie je dostatočné na to, aby Slovensko profitovalo z BRI v rámci ktorej nie je kľúčovým článkom, ale kde zaostáva za všetkými piatimi svojimi susedmi.
Pre Slovensko je najdôležitejšou devízou vo vzťahu k Číne členstvo v EÚ. Spoločná diplomacia EÚ voči Číne je zároveň najlepší spôsob ako efektívne dosahovať svoje záujmy. EÚ kriticky vníma obmedzené možnosti európskych štátov zapojiť sa do projektov BRI. To nepriamo odráža dlhodobú absenciu reciprocity v ekonomických vzťahoch EÚ a Činy, kedy čínske firmy nečelia bariéram pre investície v EÚ, zatiaľ čo európske firmy nemajú praktickú možnosť podieľať sa na projektoch v Číne. Ohrozené je aj normatívne pôsobenie EÚ, keďže nárast vplyvu Číny môže poškodiť výsledky v oblasti demokratizácie či dobrého vládnutia. Entuziastickí partneri Číny v EÚ ako sú Grécko, Maďarsko a zdá sa, že najnovšie aj Taliansko vo veľkej miere prezentujú svoju politiku voči Číne ako určité vyvažovanie Bruselu, aj keď je sporné, či je takáto prezentácia v záujme Pekingu.
Aj keď Čína zo súčasného svetového poriadku benefitovala a stále benefituje asi viac než ktokoľvek iný, nie je s ním spokojná bezvýhradne a snaží sa o jeho úpravu. Často sa diskutuje o tom, či ho Čína chce reformovať, alebo vytvoriť nový. Akokoľvek to je, Čína pracuje dlhodobo na vízii tzv. multipolárneho sveta, kde by moc USA bola vyrovnávaná ďalšími mocnosťami. Ktoré by to boli? Samozrejme hlavne Čína, okrem toho Rusko, ale Čína stále vníma Európu do určitej miery ako potenciálne samostatný pól tohto systému. Z tohto pohľadu sa dá povedať, že nie je v čínskom záujme, aby sa EÚ rozpadla, alebo výrazne oslabila. Okrem toho je stabilita EÚ pre Čínu dôležitá aj z obchodného hľadiska, nakoľko EÚ je najväčším obchodným partnerom Číny a najväčším poskytovateľom technológií, ktoré sú pre ďalší čínsky ekonomický rast nevyhnutné. Na druhej strane však asi nie je v čínskom záujme ani to, aby bola EÚ príliš silná, ale v tomto sa Čína nebude príliš líšiť napr. od preferencií USA.
Na základe týchto úvah je možné argumentovať, že Čína sa na Slovensku nebude snažiť o podobné ciele ako Rusko, ktoré sa snaží oslabiť vnútornú jednotu európskych štátov a ich schopnosť konať efektívne smerom do zahraničia, v ideálnom prípade dosiahnuť odchod ďalších štátov z EÚ, NATO a celkovo šíriť chaos a nestabilitu. Čína a Rusko zvyknú byť v našich zemepisných šírkach vnímané spoločne ako dve nedemokratické mocnosti, pred ktorými je potrebné mať sa na pozore. Pravdou je, že čínske postupy niekedy navonok pôsobia podobne ako ruské, medzi ich cieľmi ale aj stratégiou a taktikou – rovnako tak aj možnosťami – však existujú významné rozdiely, ktoré je potrebné mať na pamäti. Zatiaľ čo Rusko zvolilo stratégiu podkopávania Európskej stability, Čína vďačí za svoj úspešný rozvoj hlavne ekonomickej globalizácii, ktorá je pre ňu do veľkej miery stále dôležitá. To znamená, že Čína nemá záujem o to, aby Rusko túto stabilitu narúšalo, alebo aby sa stalo Rusko príliš silným hráčom na globálnej úrovni.
Aké kroky by teda malo Slovensko podniknúť za účelom dosahovania svojich záujmov v oblasti čínskej kooperácie?
Čína a čínske iniciatívy BRI a 16+1 si vyžadujú špecifický prístup. Slovensko potrebuje vyvinúť väčšiu aktivitu ako doteraz, tá však musí vychádzať z jasne definovaných cieľov a stratégie, ktorá by pokrývala ako ekonomickú, tak aj politickú oblasť. Jednou z najdôležitejších stratégii by malo byt aktívne zapájanie sa do formulácie spoločnej politiky EÚ voči Číne s cieľom aby reflektovala záujmy malých členských štátov, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Toto je veľmi dôležité, keďže väčšina spolupráce v rámci BRI medzi Čínou a krajinami EÚ sa odohráva na bilaterálnej báze. Čína vo všeobecnosti preferuje bilaterálny formát, kde môže lepšie presadiť svoje záujmy. Najviditeľnejšou aktivitou je podpis memoránd o porozumení o spolupráci na projektoch BRI, ktoré sú často veľmi vágne a nenapovedajú o konkrétnom obsahu spolupráce. Okrem nástrojov bilaterálnej spolupráce Slovensko vo vzťahu s Čínou využíva aj tri multilaterálne rámce, a to 16+1, V4+Čína a EÚ+Čína. Každý z nich slúži na dosiahnutie iných cieľov, pričom najviac pozornosti je venovanej formátu 16+1, od ktorého si Slovensko (podobne ako ďalšie zúčastnené štáty) sľubovalo nárast čínskych investícií, čo sa však zatiaľ nenaplnilo.
Taktiež je dôležité, aby ďalšie kroky voči Číne na bilaterálnej úrovni či regionálnych fórach (16+1, V4+Čína) boli komplementárne k úrovni EÚ – Čína a nie alternatívne, či dokonca kontraproduktívne. V zásade je možné konštatovať, že napriek očakávaniam sa formát 16+1 nestal nástrojom na posilnenie ekonomických vzťahov a najväčší prínos pozostáva z rozvoja symbolickej politickej spolupráce. Rámec V4+Čína bol zatiaľ skôr marginálny, a to aj z dôvodu neochoty členov V4 preniesť sa cez mentalitu vzájomného súťaženia v budovaní vzťahov s Čínou a snahe prilákať čínske investície do svojich štátov. Napriek tomu môže v budúcnosti zohrávať významnejšiu rolu, obzvlášť ak dôjde k utlmeniu formátu 16+1. Z pohľadu praktického významu ostáva najdôležitejší multilaterálny rámec vzťahov SR s Čínou na úrovni EÚ.
Barbara Kelemen, Matej Šimalčík
Autori pôsobia v Inštitúte ázijských štúdií (IAS). Článok vychádza zo záverov a odporúčaní publikácie IAS „Potenciál Novej hodvábnej cesty pre Slovensko“.
Inštitút ázijských štúdií (IAS) je nezávislým výskumným inštitútom so sídlom v Bratislave. Hlavným cieľom IASu je podpora a realizácia výskumu v oblasti ázijských štúdií a šírenie vedomostí o Ázii medzi slovenskou odbornou verejnosťou, spolupráca s organizáciami s podobným zameraním v strednej Európe a budovanie partnerstiev s ázijskými partnermi. Hlavnými oblasťami záujmu IASu sú medzinárodné vzťahy a bezpečnostné štúdiá, kým geograficky pokrýva regióny východnej, južnej a juhovýchodnej Ázie.
Matej Šimalčík je výkonným riaditeľom IAS. Zaujíma sa najmä o čínsku zahraničnú politiku, strategickú kultúru a vzťahy Číny s EÚ a čínske pôsobenie v strednej Európe. V minulosti (2016 – 2018) pôsobil ako právny poradca slovenskej pobočky Transparency International.
Barbara Kelemen je výskumnou pracovníčkou IAS. Medzi jej výskumné témy patria Čína a Blízky Východ, zahraničná a bezpečnostná politika Číny, Iránsko-Saudské vzťahy.