Najnovšie správy

Vystúpenie Mikuláša Dzurindu na novoročnej recepcii nadácie Konrad Adenauer

Vystúpenie prezidenta Inštitútu pre politiku a reformy Mikuláša Dzurindu na novoročnej recepcii nadácie Konrad Adenauer Stiftung v Bruseli, 22. január 2014
Vážený pán predseda Pottering, drahy Hans Gert,
 
Vážený pán riaditeľ, doktor Gehrold,
 
dámy a páni.
 

Je pre mňa cťou otvoriť svoj politický rok vystúpením na pôde KAS, a to v hlavnom meste európskej politiky, v Bruseli. Ďakujem predstaviteľom KAS za toto privilégium a v úvode svojho vystúpenia želám vám všetkým všetko najlepšie v novom roku!

Rok 2014 je rokom veľmi významným. V jeho priebehu si pripomenieme 3 významné udalosti:

  •  mohutné rozšírenie EÚ a NATO, ku ktorým došlo pred 10  rokmi;
  • výstrel v Sarajeve, ktorý pred 100 rokmi spustil prvú svetovú vojnu;
  • pád železnej opony v Európe, ku ktorému došlo pred 25 rokmi.

Tieto jubileá sú nepochybne silným impulzom k tomu, aby sa nielen politickí lídri, ale aj občania mimo politiky zamýšľali nad budúcnosťou nášho kontinentu i sveta. Pre politických lídrov sú uvedené výročia inšpiráciou k tomu, aby zodpovedne formovali budúcu architektúru znovu zjednotenej Európy. Tak, aby bola domovom, útulným príbytkom pre všetky krajiny, pre všetky národy, národnosti, etnické skupiny, ale predovšetkým pre každého jej obyvateľa.

Budeme bilancovať v období príprav nových pravidiel pre vzájomné spolužitie v spoločnom európskom dome. Tieto nové pravidlá si sčasti vynútila ekonomická a finančná kríza, sčasti snaha uspieť v silnejúcej globálnej konkurencii. Potrebujem nové pravidlá a účinné nástroje na to, aby sme prekonali dôsledky finančnej a ekonomickej krízy s minimálnymi nákladmi pre občanov. A tiež na to, aby nám  pomohli vyvarovať sa chýb a omylov, ktoré ku kríze viedli.

Nebude to jednoduché- zladiť orchester 28 hráčov, z ktorých nejeden je presvedčený o tom, že je virtuóz. Bez ohľadu na to, aký žáner sa hrá.., 🙂 Mnohí však cítime, že zmeny sú potrebné, že vývoj sa nedá zastaviť. Osobne som presvedčený, že jestvuje stále viacero oblastí, vhodných na hlbšiu integráciu. Ale sú tiež oblasti, v ktorých by kompetencie mali byť ponechané členským štátom. Skrátka, myslím, že potrebujeme viac efektívnej európskej spolupráce, ale aj efektívnu vnútornú konkurenciu, ktorá bude stimulovať rozvoj spoločnej Európy. Je to teda nielen otázka dôsledného uplatnenia princípu subsidiarity, ale aj umného zadefinovania nástrojov, ktoré by mohli a ktoré by mali inšpirovať lídrov na národnej úrovni formovať efektívne ekonomicko-sociálne modely podľa lokálnych, regionálnych, historických, kultúrnych, či geografických podmienok. Pochopiteľne , pri prísnom dodržiavaní dohodnutých pravidiel . Podľa mojej skúsenosti a podľa môjho presvedčenia v EÚ by mala dominovať SPOLUPRÁCA, KONKURENCIA a SOLIDARITA.

Všetci cítime, že tieto nové pravidlá na európskej úrovni potrebujeme. Napríklad pre bankový sektor. Bankový sektor by mal byť odolnejší, menej zraniteľný , ale aj dostatočne nápomocný pre rozvoj podnikania, mal by omnoho účinnejšie pomáhať napríklad malým a stredným podnikom. Nemali by sme sa ani brániť prísnejšej kontrole dodržiavania dohodnutých pravidiel. Osobne podporujem právnu vymožiteľnosť dodržiavania týchto pravidiel. Za nemenej dôležité však považujem aj štrukturálne reformy na národnej úrovni, teda v jednotlivých členských štátoch. Svet sa mení a mení sa rýchlo. To, čo dávalo prácu ľuďom pred 10 rokmi, neraz zaniká. A rodia sa nové odvetvia, nové príležitosti. Preto si myslím, že v Európe potrebujeme nielen viac disciplíny a zodpovednosti, ale aj viac kreativity a odvahy k potrebným zmenám. Iba tak zastavíme hrozivú nezamestnanosť, najmä mladých ľudí. Iba tak naše ekonomiky dokážu vytvárať podmienky pre vznik nových pracovných miest, čo v novom roku považujem za najväčšiu spoločnú európsku výzvu.

Za veľkú výzvu v roku 2014 považujem zvládať migráciu a jej dôsledky, ale predovšetkým dôvody jej rastu. EÚ a jej členské štáty sa budú aj naďalej intenzívne venovať oblastiam a regiónom, ktoré sú zdrojom neraz ťažko zvládanej imigrácie (bude to aj naďalej Afrika, najmä jej sever, bude to ale aj Sýria a krajiny blízkeho východu, budú to oblasti a krajiny vojenských konfliktov a nepokojov). Pomáhať riešiť problémy v oblastiach, kde vznikajú, je nepochybne najlepšou, aj keď nie jednoduchou prevenciou pred nelegálnou migráciou. Myslím však, že naliehavou potrebou bude prijatie nových pravidiel aj v tejto oblasti. Aby sa napríklad nezneužíval inštitút politického azylu na ekonomické ciele. Ale tiež na to, aby sa prijatí migranti efektívne integrovali s občanmi krajiny, ktorá ich prijme. Dnes sa neraz zdá, že projekt multikulturalizmu v Európe zlyháva. Je tomu tak aj preto, že namiesto hľadania a využívania individuálnych príležitostí sa imigranti neraz spájajú do celkov, aby presadzovali svoje záujmy kolektívne. Namiesto inklúzie nastupuje často vyčleňovanie sa. Namiesto prínosu pre spoločné dobro vidíme neraz vychytralosť a snahu o zneužívanie sociálneho systému krajiny. Európa by mala ukazovať migrantom aj naďalej svoju láskavú tvár. Mala by však ukazovať  aj potrebnú odvahu a rozhodnosť voči tým, ktorí by túto láskavosť chceli zneužívať.

Dámy a páni! Nesporne veľkou, možno aj dominantnou výzvou pre slobodný svet , teda aj pre naše európske spoločenstvo , je výzva bezpečnostná. Povinnosť predchádzať útokom, akým bol ten z 11. Septembra 2001. Ale aj zverstvám, akým bol útok na maratónskych bežcov a divákov v Bostone, či celkom nedávno na obyvateľov Volgogradu. Nemôžem obsiahnuť všetky jestvujúce, otvorené či latentné konflikty, či budúce hrozby. Chcem zvýrazniť len tri podstatné, kľúčové faktory našej, európskej bezpečnosti:
– v prvom rade je to transatlantické spojenectvo. Pevné spojenectvo EÚ a USA, efektívna spolupráca v prostredí NATO sú a musia zostať fundamentálnym prvkom našej, európskej bezpečnosti, ale aj globálnej stability;
– za druhý významný element považujem budovanie a rozvoj európskych obranných kapacít, ktoré posilnia prvok európskeho partnerstva v transatlantickom spojenectve a ktoré budú komplementárne k jestvujúcim kapacitám a spôsobilostiam  NATO;
– a napokon za nevyhnutnú považujem modernizáciu našich armád na národnej úrovni a spoluprácu národných armád na regionálnej úrovni, ktorej by mal dominovať princíp sharing and pooling, ako i smart defense .

Milí priatelia! Pred pádom berlínskeho múru vyslovil vtedajší prezident George Bush senior svoj sen, svoju víziu: to make Europe whole and free! Veľká časť tejto vízie sa naplnila. Je úžasné, ako sa Európa za 25 rokov zmenila! Ale práca ešte ukončená nie je. Ani na Západnom Balkáne, ani v krajinách Východného partnerstva. Verím, že v tomto roku bude pokračovať úspešný príbeh Srbska, ako aj normalizácia jeho vzťahov s Prištinou. Že Macedónsku a Grécku sa podarí rozpliesť ich gordický uhol. Že pokrok zaznamená Kosovo i Albánsko. A že sa konečne pohne z miesta aj Bosna a Hercegovina. Rok 2014 je rokom príležitosti pre tieto krajiny a výzvou pre EÚ, aby umnou, aktívnou, ale i zodpovednou politikou k využitiu tejto príležitosti prispela.

Veľkou výzvou pre nás všetkých je pohyb, ktorý sa odohráva v našom východnom susedstve, najmä na Ukrajine. EÚ by mala mať na pozitívnom a najmä udržateľnom vývoji Ukrajiny záujem . Nemala by však zľaviť zo svojich princípov a kritérií. Iba tak sa môžu občania tejto krajiny správne orientovať. Lebo v konečnom dôsledku iba občania Ukrajiny rozhodnú o svojej budúcnosti. Tak, ako sme o svojej budúcnosti rozhodli sami my, Slováci, ale aj Poliaci, Česi, Maďari a ostatné krajiny bývalého komunistického bloku pred 25 rokmi.

Verím, že aj v tomto roku budeme spoločne chrániť a presadzovať ľudské práva nielen vo svojich krajinách, v krajinách, ktoré ašpirujú na členstvo v EÚ, ale všade vo svete. Že budeme dôslední a principiálni voči ktorejkoľvek krajine vo svete. Že budeme rozvíjať strategické partnerstvá aj s krajinami, kde sú ľudské práva pošliapavané alebo obmedzované, ale že pri ochrane ľudských práv v týchto krajinách budeme odvážni a dôslední.

Dámy a páni! Do nového roku vstupujeme spravidla vždy s nádejou, s optimizmom, pozitívnymi očakávaniami. Tak je to dobré i prirodzené. Treba si však priznať, že žijeme v nepokojných časoch. Akoby obdobie prosperity sa vyčerpalo a hľadá sa ten, kto za minulú prosperitu zaplatí účet a na tú budúcu vystaví zmenku. Istý čas sa zdalo, že odpoveďou na výzvy 21.storočia bude globalizácia.  Rozvoj technológií a výrazné spoločenské pohyby vo všetkých kútoch sveta vedú vskutku k rýchlej globalizácii, v ktorej sa svet zmenšuje a splošťuje. V tomto svete však rastú aj obavy ľudí, že v ňom bude pre nich stále menej miesta. Ľudia pociťujú úzkosť z toho , že sa v labyrinte komunikačných diaľnic a obrovských korporácií budú strácať. Že stratia svoju identitu, korene, tradície. Najmä mladí ľudia si dnes ťažko hľadajú prácu, uplatnenie a svoje pevné ukotvenie.

Nebezpečne narastá počet ľudí, ktorí dávajú vinu za vlastné problémy politike ako takej. Mnohí vinia takzvané štandardné politické strany. V mojej vlasti – a myslím, že nie je výnimkou – sa stáva módou voliť extrém. Voľby sa stávajú prejavom revolty, nie výberu. Presadzujú sa radikáli, extrémisti a populisti. Je veľkou výzvou EÚ i celého slobodného sveta ponúknuť odpovede na tieto trendy, na tento vývoj . Odpoveďou na súčasné ťažkosti nemôže byť extrémizmus, či chaos, ako navrhujú dobrodruhovia. Odpoveďou nemôže byť ani kolektivizmus, ako navrhujú mnohí, i rozumní ľudia. S kolektivizmom máme v strednej Európe bohaté skúsenosti: všetci sme mali rovnako, avšak rovnako málo. Odpoveďou by mala byť ochrana a presadzovanie individuálnej slobody , individuálnych práv, ale aj individuálnej zodpovednosti každého človeka. Odpoveďou by mala byť politika, umožňujúca individuálnu príležitosť , individuálne uplatnenie sa, individuálnu dôstojnosť. Teda politika, ktorá kladie dôraz predovšetkým na kvalitné vzdelávanie, vedu, výskum a inovácie. Politika, ktorá preferuje a honoruje zdravý životný  štýl, ale aj skutočnú solidaritu tých, ktorí sú schopní vytvárať hodnoty s tými, ktorým handicap tieto hodnoty vytvárať neumožňuje alebo obmedzuje.

Myslím, že významným a vážnym testom súčasných trendov budú nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu. Je veľkou výzvou pre všetkých zodpovedných európskych lídrov, aby sa súčasné trendy pokúsili ovplyvniť. Aby sa spojili v úsilí bojovať najmä   proti populizmu. Bez ohľadu na to, či prichádza zľava, alebo sprava. Recepty, ako odpovedať na výzvy súčasnosti, môžu byť rôzne. Môžu byť ponúkané pravou, i ľavou rukou. Ale ingrediencie by mali byť v každom prípade rovnaké. Teda v prvom rade zdravé. Týmito zdravými ingredienciami sú hodnoty nášho západného sveta, ale aj hodnoty univerzálne. K týmto hodnotám sa treba bezpodmienečne vrátiť a týchto hodnôt sa treba držať. Tak, ako to robili Konrad Adenauer, Alcide de Gasperi, Róbert Schuman, alebo aj Helmut Khol, Francois Mitterand, Margaret Tatcher, Wilfried Martens, či Ronald Reagan. Ak sa budeme pridržiavať týchto tradičných univerzálnych hodnôt, dokážeme nájsť správne odpovede nielen na výzvy súčasné, ale aj tie, o ktorých dnes ešte netušíme.