Najnovšie správy

Za Johnom McCainom

Zosnulý senátor bol mužom princípov.

Od toho nedeľného rána, keď som sa dozvedel o úmrtí senátora Johna McCaina, sa neustále vraciam k našim niekoľkým spoločným rozhovorom a zamýšľam sa nad odkazom jeho politického života. Nepochybne mu my občania postkomunistických krajín zostaneme navždy vďační za jeho významné príspevky k víťazstvu Západu v studenej vojne so Sovietskym zväzom, za integráciu našich krajín do NATO a za neochvejné šírenie demokracie vo svete.

Bezpochyby, že symbolom pádu železnej opony v Európe navždy zostane prezident Ronald Reagan a spolu s ním aj Margaret Thatcherová, pápež Ján Pavol II., Helmut Kohl či Francois Mitterrand. Veľmi dobre sme však vedeli, že medzi nich patril aj senátor John McCain.

Aj keď v niektorých záležitostiach zahraničnej politiky sa s prezidentom Reaganom nezhodoval, v prístupe k politike Sovietskeho zväzu John McCain prezidenta Reagana neochvejne a dôsledne podporoval.

Pád železnej opony na našich hraniciach, pád Berlínskeho múru a víťazstvo v studenej vojne otvorili dvere k znovuzjednoteniu Európy a integrácii našich krajín do euroatlantických štruktúr. A tak sa pomaly začal napĺňať dlhoročný sen ľudí túžiacich po slobode. Státisíce Slovákov, Čechov, Poliakov, Maďarov, Baltov, ale aj Balkáncov chceli vidieť svoje krajiny čo najskôr v NATO a EÚ.

Toto Rusko nedovolí

Cesta do týchto zoskupení však nebola jednoduchá ani hladká. Z prvej eufórie vzniku „nového sveta“, ale aj vďaka šoku Sovietskeho zväzu z porážky v studenej vojne sa zrodil vstup prvých troch krajín do NATO: Česko, Poľsko a Maďarsko vstúpili do aliancie v roku 1999.

Keď som však v novembri toho istého roku ako predseda slovenskej vlády žiadal v Bielom dome prezidenta Clintona, aby aj moja vlasť dostala šancu vstúpiť do NATO, odvetil mi: „Zmeškali ste vlak, neplnili ste podmienky členstva, zostali ste sami.“

“Jestvujú hodnoty, zásady a princípy, ktoré nie je možné ani spochybniť, ani ohýbať, ani relativizovať.“

Keď som argumentoval, že politické podmienky sa postupne zmenili nielen na Slovensku, ale aj v Slovinsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku a že aj tieto krajiny chcú vstúpiť do NATO, prezident Clinton odvetil: „Takéto rozšírenie Rusko nikdy nedovolí.“ Tento rozhovor sa odohral v Oválnej miestnosti Bieleho domu 17. novembra 1999. O necelých päť rokov, 29. marca 2004, sa tieto krajiny spolu s Bulharskom a Rumunskom stali členmi NATO.

Čo stálo za týmto zázrakom? Nepochybne to bola silná volá občanov a politických lídrov týchto krajín. Ale aj prezieravosť a odvaha amerických lídrov. Všetci v Európe aj v Amerike vieme a budeme si to pamätať, akým silným zástancom a presadzovateľom dôsledného rozšírenia NATO smerom na východ bol senátor McCain. Budeme mu za to navždy vďační.

Do Iraku

Pre mňa osobne má politická línia senátora Johna McCaina neuveriteľnú, priamočiaru a transparentnú trajektóriu, pretože vždy dôsledne presadzoval šírenie demokracie vo svete. Ani John McCain, ani vláda Georgea Busha mladšieho demokraciu nikdy nikomu nevnucovali. Demokraciu ponúkali ako alternatívu k neľudským, tyranským a diktátorským režimom. Takým, akým bol režim Saddáma Husajna.

Ako predseda vlády SR som veľmi dobre rozumel, prečo sme v roku 2003 museli poslať našich vojakov do Iraku a pridať sa tak ku koalícii ochotných. Tak, ako sme rozumeli, prečo v roku 1999 vláda Billa Clintona zasiahla vojensky v Belehrade proti vláde tyrana Slobodana Miloševiča. Vtedy slovenská vláda pod mojím vedením súhlasila s preletom vojenských lietadiel NATO nad naším územím.

Aj v súvislosti s týmto veľmi súhlasím s tézou senátora McCaina, že nebolo chybou v Iraku vojenský zasiahnuť. Chybou bolo našich vojakov z Iraku predčasne stiahnuť. Nebyť tohto nešťastného rozhodnutia prezidenta Baracka Obamu, mohol byť dnes Irak na ceste k pluralitnej spoločnosti omnoho ďalej.

„Putin is bully.“

Senátor McCain stál vždy na strane pravdy a slobody až do svojho skonu. V decembri 2013 bol medzi prvými, ktorí prišli podporiť a povzbudiť protestujúcich Ukrajincov na majdane. Aj napriek vážnym zdravotným problémom cestoval do vojnou zmietanej Sýrie a ďalších krajín sužovaných vojenskými konfliktmi a diktatúrou.

Do poslednej chvíle sa snažil povzbudiť a podporiť ľudí bojujúcich za slobodu a svoje práva. Keď som sa ho pri jeho poslednej návšteve Bratislavy v júni 2015 opýtal, ako hodnotí správanie sa Ruska k Ukrajine, jeho odpoveď bola strohá: „Putin is bully.“

Áno, ani politika, ani život nie sú čierno-biele. Ale jestvujú hodnoty, zásady a princípy, ktoré nie je možné ani spochybniť, ani ohýbať, ani relativizovať. Senátor John McCain bol mužom takýchto hodnôt, zásad a princípov. On tieto hodnoty nielen vyznával, ale aj smelo a neochvejne presadzoval. A to je to, čo práve dnes politika najviac potrebuje. Aj vďaka jeho postojom sa nám dnes v strednej Európe žije podstatne lepšie. Preto senátor McCain zostane nielen v našich spomienkach, ale aj v našich srdciach.

Česť jeho pamiatke!

Uverejnené aj na: https://komentare.sme.sk/c/20906980/za-johnom-mccainom-pise-mikulas-dzurinda.html